Návrh pavilónu vznikol v čase rozdelenia Československa na dva samostatné štáty, Českú republiku a Slovenskú republiku. Cieľom bolo hľadanie identity a snaha o pochopenie nového štátneho subjektu, Slovenskej republiky, ktorý po rozdelení vznikol.

Architektonický koncept bol vyvinutý na základe teórie C.G.Junga, ktorá je zameraná na kolektívne nevedomie, a ktorá používa princípy archetypov.

Navrhovaný Pavilón je metaforou rôznych špecifík Slovenska a slovenskej kultúry.

Horná, strešná časť pavilónu vzdialene pripomína niekoľko prvkov typických pre Slovenskú krajinu. Evokuje slovenský kopec s drevenicou na vrchu, alebo klobúk s perím, ktorý je typickým prvkom slovenských ľudových krojov zo Zamaguria.

Úrovne suterénu predstavujú niečo ako podvedomie národa. Rôzne objekty sú symboly ktoré odhaľujú ducha a míľniky histórie tohto neznámeho národa. Jednotlivé interiérové prvky boli z veľkej časti zvolené tak, aby pôsobili ako archetypy, aby boli zrozumiteľné všetkým národom sveta.